Psychiatrická nemocnica Phillipa Pinela - oddelenie AG

Oddelenie AG slúži pre agresívnych a nevyliečiteľných pacientov, trpiacich vážnymi psychickými poruchami, pacientov so samovražednými pokusmi či vrahov. Sú nebezpeční pre spoločnosť, pacientov aj zdravotnícky personál. Toto oddelenie sa nachádza v jednej z budov, v areáli psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku. Aj keď niektorý z týchto pacientov spáchal závažný trestný čin, nemožno ich poslať do väzby, pretože skrz ich psychické ochorenie nenesú za svoje činy zodpovednosť. Na Slovensku nie je ani jedno detenčné centrum pre takéto prípady, a preto sú posielaní sem do psychiatrických nemocníc na oddelenie AG. 

Najviac ma zaujal prípad jedného pacienta, ktorý je na tomto oddelení približne 12 rokov. Je neustále pripútaní reťazami a lekári si sním nevedia dať rady. Má závažné duševné ochorenie schizofréniu, ktorá v ňom vyvoláva agresivitu. Je zbavený svojprávnosti a z liečebne sa už nedostane. Meno musím udržať v anonymite. Ďalšia časť tohto článku obsahuje rozhovory s pacientmi, ktorí na tomto oddelení strávili niekoľko dní. 

Charakteristika pacienta: R.A. pochádza z Dolných Salíb v okrese Galanta. Teraz má 52 rokov. V detstve bol mimoriadne citlivý a inteligentný, študoval na gymnázium kde prechádzal s výbornými známkami. Popri škole sa venoval aj športu. Zaujímali ho teórie Alberta Einsteina, a preto ho nazývali „malý Einstein“. Okrem toho písal aj básne. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa prihlásil na vysokú školu. Chcel sa stať vojenským pilotom, ale pri testoch mu zistili poruchu očí. Nedokázal rozoznať farby. Nakoniec študoval na Policajnej akadémií v Pezinku, ktorú ukončil predčasne.

Vývoj a priebeh jeho psychickej choroby:  Vážne duševné ochorenie – schizofrénia sa mu spustila v jeho 20tich rokoch. Nevie sa presne určiť čo bolo spúšťačom tohto ochorenia, ale je dosť pravdepodobné, že jedným z faktorov bol alkohol, ktorý jeho agresivitu posilňoval. Avšak nie sú žiadne záznamy o tom, že by niekoho vtedy fyzicky napadol. Vždy išlo skôr o rozbíjanie zariadení v podnikoch a rôznych predmetov, ktoré mal pri záchvate zúrivosti po ruke. V minulosti cvičil, venoval sa rôznym športom, takže stále má enormnú silu, a tým dokáže napáchať veľké škody. Bol špecialista na ohýbanie železa. Mal aj kľudné obdobia, kedy nepil a lieky bral poctivo. Akonáhle sa vrátil k alkoholu, tak sa tieto výbušné záchvaty vrátili a sprevádzali ich aj silné depresie, kedy mal samovražedné myšlienky. Okrem toho si stále myslel, že po neho niekto ide a to ho privádzalo do strachu a pocitu, že sa musí stále brániť. Aj napriek tejto chorobe je nadpriemerne inteligentný. Pri IQ testovaní mal výsledok okolo 140.

Na psychiatrií: Nerešpektoval režim a ak ho niekto z personálu napomenul tak ho napadol. Toto sa pravidelne opakovalo a preto ho pravidelne priväzovali. Vyhrážal sa nožom, demoloval nábytok a vtedy sa vedenie nemocnice rozhodlo ho pripútať k posteli. Raz ho nechali pripútaného len jednou rukou. Podarilo sa mu z reťazí vyslobodiť, napadol sestričku a prišlo k ďalšiemu pokusu o útek. Mnoho krát museli zasahovať aj kukláči, pretože je schopný zdemolovať všetko čo mu stojí v ceste v rátane personálu. „Kukláči nemali šancu, všetkých ich zbil, a keby chytí toho SBSkára čo majú na oddelení, tak sním povymetá. Má veľa sily a je obrovský chlap. Súťažne ťahal kamión v zuboch. Je stále zamrežovaný. Trhal púta a nakoniec mu museli dať zámky. Demoloval aj nábytok. Raz vytrhol kovovú tyč z postele, ktorou napadol SBSkára.“ Povedal pacient, ktorý strávil na tomto oddelení 1 týždeň. V reťaziach je približne od roku 2009. Jeden a pól roka strávil pripútaný k posteli, ruky mal priviazané o konštrukciu posteli a keď ho pustili nevedel stáť na nohách. Musí byť pripútaný odkedy napadol príslušníka personálu kovovou tyčou, zničil zariadenie, škrtil lekára, vyhrážal sa lekárom zabitím. Nemôžu mu dovoliť viac voľnosti, pretože nespolupracuje, a ak ho z reťazí pustia tak hneď využije situáciu na útek alebo útok. Momentálne nie je pripútaný k posteli, ale je obmedzený tzv. medveďom. To znamená, že má ruky spútané reťazami a nohy istené visiacimi zámkami pripojenými k pásu, vzhľadom k tomu, že by mohol byť svojím správaním nebezpečný pre pacientov a personál. Tento prostriedok museli vyrobiť presne na mieru, pretože je obrovský chlap a štandardný mu nepostačil.

Liečebný proces: Má vlastnú izbu s dverami, na ktorých je malé okienko. Za týmito dverami sú ďalšie mreže, ktoré sú prekryté plachtou, aby sa na neho nemohli pozerať zvedavci. Von nemôže ísť vôbec a na balkón len v sprievode SBS. Nemôže ísť ani na záchod, svoju potrebu musí vykonávať pomocou mise a bažanta. Liečbu má nariadenú súdom, proti svojej vôli a takisto je zbavený svojprávnosti. Keď ho súd zbavil svojprávnosti, proti rozhodnutiu sa odvolal. Nedodržiava pravidlá a vykonáva veci, za ktoré by už dávno sedel vo väzení. Do väzenia nemôže ísť, pretože to by porušovalo jeho práva, keďže je psychicky chorý. Detenčný ústav pre takéto ťažké prípady zatiaľ na Slovensku nie je, aj keď sa hovorí, že v decembri roku 2020 by mal byť hotový v Hronovciach. Detenčný ústav – Ústav pre  nevyliečiteľných pacientov páchajúcich trestnú činnosť, za ktorú nemôžu niesť zodpovednosť.

Z pohľadu pacientov:

J.V. 28 rokov - na oddelení AG strávil 1 týždeň. V tejto budove strávil dokopy 3 týždne, a po AG pokračoval na oddelení A a BC.

1.Čo znamená oddelenie AG, A a BC?                                                                                                                                                                                                                                                                 „Oddelenie AG je pre agresívnych pacienti. Áčko je takisto uzatvorené, ale v niektorých veciach voľnejšie. BC najvoľnejšie, pacienti môžu ísť aj von a majú k dispozícií telefón. Našťastie som na AG strávil len týždeň. To bolo niečo strašné.“

2. Aký režim a pravidlá platia na oddelení AG?       

„Budíček je ráno o pol 7. Potom nasledujú raňajky. Po raňajkách ťa do izby už nepustia, pretože ich zamykajú a až do 12tej musíš byť len na chodbe. Po obede sa otvoria izby, v ktorých môžeš byť do 16:00, kedy vlastne platí kľud na lôžku. Telefón nemôžeš mať, je povolený iba na 10 minút denne. Čiže celý deň chodíš len po chodbe, pretože to je jediná možnosť pohybu. Všade na izbách sú kamery.“

3. Akých si mal spolubývajúcich?

„Jedného schizofrenika. Keď mal stavy, tak stále hovoril o tom, že má problém s políciou. Raz som si čítal jeho denník a zistil som, že to má iba v hlave. Že má len bludy. Cely deň len sedel s hlavou zvesenou dolu, rozprával sa sám so sebou. Napríklad keď bol v sprche sa hádal sám so sebou, z ničoho nič sa smial. Mal strašné výbuchy smiechu.“                                                                                           

4.Odkiaľ majú cigarety?                   

„Jeden pacient je tu už 13 rokov a ten tu robí najväčšie kšefty. Keď niečo potrebuješ tak to vybaví.“

J.A. 27 rokov – Na oddelení strávil 3 dni, kvôli pokusu o samovraždu.

1. Prečo si tam bol len 3 dni?

„Bolo to tam strašné, prosil som doktorov aby ma preložili. Sú tam pacienti s ťažkými poruchami, vrahovia čo zabili svoje matky a sestry, samovrahovia, nebezpeční násilníci, proste veľmi ťažké prípady. Niektorí sú tu už 10 rokov.“

2. Ako to tam funguje s telefónmi a fajčiarmi?

„Von sa nemôže ísť a kamery sú všade aj na izbách. Telefón je povolený len na 10 minút denne. Fajčiť sa môže na balkóne ale na vlastné riziko, pretože keď niekto zistí, že máš cigarety tak ta obkľúči tlupa chlapov. Nemôžeš mat nič pri sebe ani kávu, ani cigarety a každý deň môžeš dostať len 5 cigariet na raňajky, na obed a na večeru, ktoré ti dá sestrička.“

3. Skús popísať situácie, ktoré ťa zaskočili alebo ktoré si si najviac zapamätal.  

„Keď si agresívny alebo máš zlú náladu ta zavrú na 2 dni do klietky. Bol tam aj jeden pacient čo nestihol ísť na toaletu, pretože bol zamknutý, tak vykonal svoju potrebu do smetného koša a za trest ho zavreli do klietky.“

P.T. 19 rokov – Na oddelení AG bol 1 týždeň.

1.Ako si trávil dni na AG?

„Od 7 rána do 12 máš zatvorené izby, potom od 12 do pol 4 máš zase otvorenú a od pol 4 do 7 večera zamknuté. Keď sú izby zamknuté tak celý deň len chodíš po izbe hore dole.“

2. Akých ľudí si tam spoznal?

„Sú tam samí idioti. Sú to ľudia, čo majú samovražedné sklony, teda skôr ľudia čo tie sklony spáchali. Stretol som tu svojho kamaráta z detstva a robili sme tam kšefty. Cigarety tam majú hodnotu zlata, takže sme si aj dobre zarobili. Keď ma preložili na druhú budovu tak som jednému pacientovi predal 14 cigariet za 10€. Z horného poschodia mi na špagáte hodil toaletný papier v ktorom bolo zabalených 10€ a ja som mu tam zalepil cigarety. Keď ten toaletný vytiahol hore prišla sestrička a všetky mu ich zobrala. Raz som sa jedného pýtal, že začo tu je a povedal, že sa chcel zastreliť ale vystrelil len do vzduchu. Ďalšieho tu zavreli zato, že onanoval v električke.“                                                                                                                                                    3.Aké tam platia pravidlá?

„Každý pacient dostane erárne oblečenie, telefóny sú zakázané, cigarety dostávaš na prídel. 5 po raňajkách, 5 po obede a 5 po večeri.