Alisteners

(Ne)jasné emócie   Mesiac je v splne a rozžaruje celú oblohu. Jeho zoristá sila nahrádza aj svetlá pouličných lámp.  Svieti jasne, presne tak, ako jej oči, keď je plná radosti. Ulicami tohoto večne rušného mesta vládne neobvyklé ticho. Mesto je ľudoprázdne. Sem tam možno zahliadnuť túlavé mačky, ako prebehnú z jednej strany chodníka na druhú. Ale dnes nemusia mať strach z áut alebo z náhodných okoloidúcich, ktorí by ich vyľakali. Všetky rušné autá, autobusy či iné dopravné prostriedky sú zaparkované na svojich miestach, vo svojich garážach. Ich majitelia už tuho spia a snívajú o svojich nenaplnených, ale zato silných túžbach. Obloha je posiata miliardami hviezd a ona by si priala byť jednou z nich. Chce žiariť a privádzať každého do úžasu svojou vnútornou krásou. Už je skoro pol noc a ona ešte stále sedí na balkóne, zababušená len v deke, zatiaľ čo celý svet spí. Dúma, premýšľa, vymýšľa a vôbec ju netrápi chladný vánok, ktorým poletujú jej jemné vlasy. Pomaly zatvára oči. Každým nádych